Posledná, a tá najdôležitejšia časť zvukového reťazca spolu s posluchovým priestorom… Symbióza medzi elektrickým signálom, jeho transformáciou na membrány reproduktorov a výsledným dojmom…

Modifikáciami reproduktorových sústav je možné odstrániť nedostatky, najmä vo frekvenčnej charakteristike, ktoré sa hlavne pripisujú rozličným iným, spravidla „pseudo“ faktorom, opomínajúc podstatu a účel reprosústav. Nižšie uvádzam typické príklady, maximálne 10% zmena.

Nekonečné „laborovanie“ s káblami.
Jednoznačne ústi do slepej uličky a berie čas a peniaze. Káble síce fungujú, základná charakteristika zvuku sa iba čiastočne zmení (prečo by sa aj mala ?) a problém ostáva nevyriešený.

Rozumie si/ nerozumie si s daným zosilňovačom.
Je samozrejmé, že určitá kombinácia zosilňovač/reprosústava nemusí subjektívne priniesť očakávané výsledky.

Kvalita súčiastok vo frekvenčnej výhybke.
Veľmi zjednodušene, pokiaľ ja napr. zdvih v určitom pásme, čo je skoro pravidlom, žiaden „exotický“ a patrične drahý kondenzátor či cievka, neovplyvní frekvenčnú charakteristiku. Takisto výmena kabeláže alebo „presun“ výhybky mimo reprosústavy. Je síce možné (hlavne očakávané), že po výmene to bude „hrať“ o čosi inak, problém však ostáva ten istý. Zdvih, prevýšenie ostáva. Samozrejme, v starších reprosústavách, hlavne Vintage, je potrebné vymeniť staré súčiastky za novšie, spĺňajúce deklarované parametre.